Popradčan Rudolf Rabatin ostáva verný skalám a bralám Tatier

Možno sa čudovať tomu, že pre výtvarníka, žijúceho v kraji prakticky bezmála na dotyk s tatranskými štítmi má prioritu veľkolepá príroda, jej mohutnosť, pevnosť či pre neho dôležité drobné detaily? Vystavené diela v Galérii Átrium jednoznačne potvrdzujú, že pre Popradčana Rudolfa Rabatina má príroda hodnotu najvyššiu, najcennejšiu. Pod  touto jeho duševnou a estetickou orientáciou sa podpísalo niekoľko veličín, z ktorých by sme mohli spomenúť na prvom mieste jeho otca, na druhom vodové farby, na treťom alebo piatom dokonca aj Prešov, no a tým všetkým sa ťahá niť jeho vlastného chcenia chytiť do rúk štetec alebo tužku a tvoriť.

Vlastne, príbeh majstra Rabatina je v podstate jednoduchý. Jeho tato bol človek s mimoriadne šikovným umom a rukami. Dnes by sme povedali, že všeumelec (dokonca aj muzikálny) a všetechnik. Čo chytil do rúk, všetko ho poslúchalo. No a práve on svojmu synkovi niekedy v jeho štvrtom roku života dal klasické vodové farby, kus čistého papiera a „pinzlík“. A ukázal mu, ako sa s tým narába. Samozrejme za použitia hlavičky a najmä očí. Neskôr, keď mal Rudko asi 9 rokov, otec prevzal synovu tvorivosť do svojho výchovného systému. Rudkova dušička a vedomie, pomaličky hnetené otcovými šikovnými rukami a so zatiaľ malým cieľom, začali postupne úspešne zaberať, ako presne stanovená terapia. Neskôr sa k nej pridala aj „výtvarná zuška“ a po ukončení gymnaziálneho štúdia vlastne skončilo prvé, popradské dejstvo hry zvanej život, aby sa to nasledujúce presťahovalo scénicky do Prešova sedemdesiatych rokov. Presnejšie, na katedru výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty vtedajšej košickej UPJŠ. Tu v otcovom diele pokračoval prof. Štefan Hapák s kolegami.

Ďalšie scény Rudovho života sa opäť odohrávajú pod velebnými tatranskými štítmi, v tieni ktorých pôsobí ako výtvarný pedagóg, iniciátor a organizátor tamojšieho umeleckého života, vrátane projektu rekonštrukcie popradskej „starej“ elektrárne v blízkosti železničnej stanice na exkluzívne výstavné priestory dnes už v celej Európe známej Tatranskej galérie. Tu je potrebné podotknúť, že projekt bol zrealizovaný na začiatku tretieho tisícročia vďaka veľkej ústretovosti a štedrosti Prešovského samosprávneho kraja.  

Je to tak, Rudolf Rabatin vystavuje v Prešove ešte iba prvý raz. Kurátor jeho vystavovanej kolekcie prof. Jaroslav Uhel, ArtD. na vernisáži ohodnotil autorovu tvorbu ako tvarovú abstrakciu s bohatou, ale prísne vyváženou paletou farieb, aby dosiahol farebnú harmóniu.  S tým, že Rabatinova sila je aj v kompozícii a jeho maľba neupadá do komerčného stereotypu. Takže, ak sa vám nechce do Vysokých Tatier práve kvôli ich súčasnému postihnutiu ťažkou a bezhlavou komerciou, zájdite si do Galérie Átrium. Na stenách nájdete štíty a hrebene štítov, nádheru a veľkoleposť skál a brál, ktoré s láskou pre vás zvečnil Rudo Rabatin. A budete cítiť, ako jeho obrazy tú lásku na vás doslova vyžarujú...                   

Video