Košičan Dušan Baláž konečne priznal farbu a vyložil karty

Milovníkov senzácii musíme sklamať, ale toto krátke pojednanie nebude o totálnych krachoch kasín v Las Vegas alebo v podstatne bližšom Monte Carle, kde akýsi Duško Baláž z Košíc rozbil miliónové banky. Naopak, namiesto nerestí s budeme zaoberať podstatne kultúrnejšími a morálnejšími záležitosťami. 

V prvom rade musíme zdôrazniť skutočnosť, že ten „akýsi“ Dušan Baláž dostal ako dar nebies už pri svojom príchode na tento svet titul večného päťdesiatnika. Narodil sa totiž v podtatranskom Svite v roku 1950. Ani z jeho občianky však nezistíte, že jedným z jeho základných detských snov sa stala svetlá budúcnosť v objatí všetkých farieb nášho materiálneho sveta. Jednoduchšie povedané, že raz bude z neho veľký maliar. Začiatok bol sľubný, v ateliéri akademického maliara Juliusa Hegyesyiho bol skoro doma. A majster sám dbal nad každým jeho ťahom tužky či štetca. Hodiny a hodiny...!

Nakoniec to život zariadil tak, že do Dušanovho intímneho umeleckého životného sna vkročila ráznym spôsobom aj technika. Tak rzantne, že sa na dlhé, predlhé roky upísal košickému štúdiu vtedajšej Československej televízii. Aj táto skúsenosť bola pre neho užitočná, časom sa z neho stal ostrieľaný grafik, animátor, onakvejšie povedané všestranný výtvarník, pracujúci s farbami, pohyblivými obrázkami a ďalšou hmotou. Svojou pracovitosťou a duševným rozhľadom sa stal známym a úspešným natoľko, že sa stal neodmysliteľnou súčasťou aktívneho košického výtvarného života. Nielen svojou samostatnou výtvarnou prácou, ale aj organizátorská činnosť a ešte neskoršie aj vlastná obrazová galéria VEBA.

Keď sme spomenuli jeho umelecký intímny svet, nebolo to myslené v zlom, ale skôr ako chvála jeho úsiliu predstavovať ženu ako najkrajší dar prírody nášmu kolobehu života. Typickým rysom jeho tvorby sa stalo expresívne vnímanie intenzity farieb. Či už tvorí akrylom, olejom alebo trebárs obyčajnými detskými pastelkami. Vždy si dokáže správne nastaviť ich výber, intenzitu, sýtosť a množstvo. Aby celok ladil, aby dielu nechýbala raz dynamika a sila, inokedy zase nežnosť a pokojná, príjemná atmosféra.  To bez ohľadu na to, či ide o citový a vizuálny odkaz ženy alebo prostú či exponovanú krajinu.

Dušan, ktorý sleduje svet okolo seba akýmsi darom vnútorného pohľadu vystavoval v Galérii Átrium kedysi vo februári 2007 vo dvojici  svojim  výtvarným priateľom Paľom Kvoriakom. Na prvý pohľad vnútrom i vonkajškom rozdielni chlapi však dali do priestorov galérie obdivuhodne symbióznu kolekciu obrazov s jednoduchým názvom Obrazy, že každý divák obdivoval predovšetkým ich duo-tvorivú súhru. Jednoducho, prekvapujúca paráda.

Dušan, blízky priateľ a spolupracovník  našej galérie, sa nám niekedy zdá, ako by ešte stále behal v chlapčenských gatiach. Asi chce dosiahnuť stav absolútne realistického videnia. Teda, vidieť a cítiť pravdu o tomto svete cez svoju dušu. Priamo, neskreslene, preto aj idol jeho tvorby, žena ostáva na jeho obrazoch nie v polohe sexuálnych radovánok, ale ako čistý symbol nového života. Teda tak, ako to chce príroda: pokračovať od chvíle, kedy túto základnú funkciu ženy, ktorá jej spolu s čistotou duše bola daná pri jej prvom zrode Stvoriteľom.  A ktorú človek na vlastnú škodu tak bezohľadne zneužíva a ničí.

Majster farieb Dušan Baláž nie je len úprimný umelec, ale aj úprimný človek, ktorý nemá problém svoju úprimnosť vyjadriť nahlas. Slovom i štetcom. Ale aj to je zrejme výsledok toho, (že ako hovorí) hľadá svet v sebe a seba i svoju poctivú životnú úlohu v tomto svete. Uvedomujúc si, že talent je darom nebies a preto s ním treba zaobchádzať čestne. Takže jeho výstava nie je a nebola o kasínach, ale o umeleckej úprimnosti! A keď si prepočítate rok jeho narodenia a terajší stav kalendára, prídete na to, že Dušan sa prišiel do Prešova vlastne tešiť zo svojho okrúhlo-hranatého životného jubilea.   

Video